Dátum

Prečo si ženy pamätajú všetky sprosté dátumy?

Najmä tie bolestivé.
Masochizmus predurčený prírodou?
Za prvotný hriech?

Dnes má narodeniny.
Predvčerom to boli dva roky odkedy som mu posledný krát zaspala v náručí.
Bolo to po tom, čo som mu povedala, že už nevydržím necítiť jeho lásku a postupne mrznúť v tom chlade, ktorý z neho sálal.
...remembering that night...
Ráno som sa zbalila a ...

Marec je plný všakovakých dátumov tohoto druhu.
Poberaj sa starec.
Poberaj sa chorá láska.
Báj báj.

Dnes.
Spomenula som si.
Nebolí to už.
Ale spomenula som si.
Na čo si v hlave držím kalendár niečoho, čo už neexistuje?
Nechápem.
Kto to tak vymyslel?
Niekedy by som chcela byť muž.

Nuž, tak ale keď som si už spomenula, tak: Veľa šťastia, lásky, rozumu...lásky.
Želám jemu.
A aj sebe.

Ide na mňa jar. Dnes som dlho cestovala električkou. Skoro na kraj sveta. Pozerala som von oknom. Narátala som pätnásť sympaťákov, čo šli okolo a myslela na tvoje ruky. Vravím, jar na mňa ide. Lýtka za zapaľujú, telá sa odhaľujú. Alebo opačne?

Kašlať na dátumy.
Kašlať na kalendáre.
Jediný dôležitý údaj v nich je, že po dnešku príde zajtrajšok a ten bude krásny.
Yesterday, all my troubles seem so far away.

Dnes je 23.marca a ja som pokojná ako už dávno nie.
To upratovanie predjarné sa zjavne neminulo účinku.
Moje oči sú čisté.
Môj stôl tiež.

Teraz sa už len šuchnúť pod perinku.
Veď vieš.
Čakám ťa...

Budem ťa zvádzať.
Nezbedne.
Žiadostivo.
A ty sa necháš omotať pavučinkami snov.
Ale nespútajú ťa.
Skôr naopak.
Sme takí.
Obaja.

Nenechaj ma zaspať.
Nedovoľ mi premýšľať.
Dotýkaj sa.
Rozprávaj.
Hraj sa.
Hladkaj.
Štekli.
Objímaj.
Škrabkaj.
Vychutnávaj.
A ja budem robiť to isté.

...keď pôžitkár stretne pôžitkára.
Malé čriepky šťastia, z ktorých chcem poskladať život.

A snáď si potom do nezmazateľného kalendára zaznamenám ďalší významný dátum s nálepkou: Hriešne dobré.