Slepota pred prebudením

zahalí niekedy slepota
čakajúc na svojho Godota
túžiace tvoje dlane

pri svetle mihotavom
pomaly splývaš s davom
a vieš, že čakáš márne

pretože jeho žena
z tajomstva upletená
bude ťa nenávidieť

užívaš ranné milovanie
raz povieš áno, raz nie
keď dlhé noci vydržíš bdieť

ako tá hrubá vanilková svieca
čo zohreje ti nahé plecia
keď ty si jin a túžiš

nájsť svoje párové jang
čo vráti sa jak bumerang
vždy keď si sama a blúdiš

pýtaš sa, čo sa stalo
vtedy ti chýba málo
od prívalu slov onemieš

príde on a jeho ruka
rozkoš a nehu núka
ale ty v sebaobrane odmietneš

preto tu sedíš sama
no nie si uplakaná
na čele sedí vráska

odporne hyzdí nevinnosť
zabúdaš s ňou na prítomnosť
chuť máš na poriadneho práska

bol by len spúšťačom spomienok
tak ako maličký kamienok
vytvorí na hladine kruhy

opitá hlava a ranné vidiny
po celej duši škaredé modriny
čo nechal tam ten druhý

na scénu prichádza skrytá sila
a ty zas vieš ako byť na všetkých milá
cítiš priam hmatateľné vytriezvenie

keď príde nutkanie pochybovať
vieš, kam sa máš prísť pred ním schovať
kým neprihlási sa prebudenie

PS:Ďakujem za inšpiráciu.