Lebo...

Štvrtok ráno. Otváram e-mailovú schránku s očakávaním množstva spamu a niekoľkých osobných jednovetových útržkov životov mojich kamarátov a známych. Jeden je od teba. Nezvyk, väčšinou komunikujeme inak. Píšeš:

Počuj kočka,

stavím sa že dnes vyzeráš neodolateľne a som si viac ako istý, že zajtra tomu nebude inak a preto som sa rozhodol, že Tvoju rozkošnú riťku zoberiem do kina Charlies - 18:15 - Dobrú noc a veľa šťastia .Prajem príjemný deň.

A veruže aj je príjemný. Celý deň som sa usmievam ako hlupáčik. V práci ma dokonca obvinia, že som zaľúbená. Nie som. Ale ty ma vieš vždy neuveriteľne potešiť práve vtedy, keď to najviac potrebujem. Buď máš šiesty zmysel, alebo medzi nami naozaj funguje telepatia. Ako keď si ráno po príchode do práce naraz napíšeme: „Dobré ránko.“

Piatok začínam skoro ráno v práci, ale nevadí mi to, teším sa na večer, na kino, na teba.
Vieš prečo?

Lebo s tebou som sama sebou. Nemusím sa strážiť, nebojím sa, že si niečo zle vysvetlíš.
Lebo sa nebojíš dávať a ja sa nebojím brať a dávať naspäť.
Lebo s tebou mi je dobre.
Lebo mi vieš dôveryhodne polichotiť, ale viem, že ma nechceš dostať do postele.
Lebo s tebou sa dá rozprávať o umení, o hudbe, o filmoch, o knihách, o láske, o sexe, o priateľstve.

Lebo s tebou môžem ísť do čajovne, na jazzový koncert, do krčmy na borovičku, ale aj do baru na miešané drinky.
Lebo sa s tebou veľa smejem.
Lebo s tebou nie je trápne mlčať.
Lebo sa na nič nehráš.
Lebo ma rozkokošene capneš podpivníkom po čele a potom sa tváriš, že je to normálne.
Lebo ti verím.

Lebo sme na rovnakej vlnovej dĺžke.
Lebo nevytyčuješ hranice a vzápätí ich neporušuješ. Netreba slová, všetko je jasné.
Lebo keď mi sľúbiš, že mi požičiaš jeden film, tak mi prinesieš štyri také, ktoré by sa mi mohli páčiť. Len tak.
Lebo neodvrátiš tvár, keď mi je smutno a nie som zábavná.

Lebo vieš, kedy ma máš objať, nič z toho nevyvodzuješ a nič za to nečakáš.
Lebo sa nebojíš ma poštekliť a v štýlovom podniku mi len tak medzi rečou rozopnúť podprsenku a potom ju po tričkom desať minút s rehotom zapínať. A aj preto, lebo ma potom nezačneš presviedčať, že to nič neznamená. Veď ja viem. Sranda. Zábava. Netreba to kaziť zbytočnými vysvetleniami.

Lebo mi zavoláš taxík a hneď ako z neho vystúpim a chcem ti zavolať a poďakovať za pekný večer, tak ma predbehneš a zavoláš prvý.
Lebo jeden priateľ ako ty, je viac ako balík tých frajerov, čo sa snažia pomútiť mi hlavu.
Lebo som šťastná, že si s ňou šťastný. Úprimne.


Vďaka tebe som sa v sobotu budím síce s bolehlavom a fyzicky rozbitá, ale v takej psychickej pohode, ako už dávno nie.

A aj pre toto všetko som rada, že miluješ inú. Keby si ju nemal, nebolo by to takéto. Viem to. A ja to práve takéto chcem. Chcem, aby si to vedel. Možno to vyznie pateticky, precitlivelo a zbytočne sentimentálne, ale nech.

Ďakujem.