Neodpustím

Neodpustím ti ani jednu minútu, ktorú som na teba myslela. Ani sekundu, ktorú som sama seba presviedčala, že sa nemám báť, že nemusím hrať hry ani sa schovávať za masky. Ani to, že som tomu nakoniec uverila. Priskoro.

Neodpustím ti, že si ma vyviedol z ťažko a dlho získavanej rovnováhy. Bola krehkejšia než sa zdala. A ktovie, kedy ju zasa nadobudnem. A či vôbec...

Neodpustím ti, že som sa nechala strhnúť búrkou, ktorú vo mne už dlho nikto nevyvolal. Ani to, že som tušila, že ma zničí a predsa som sa pred jej ničivosťou neskryla do bezpečia.

Neodpustím ti ani jedno pohladenie, ani jeden úsmev. Ani jednu modrinku z vášne, ktoré si zanechával po mojom tele, aby mi aj na druhý deň pripomenuli, že si a že po mne túžiš.

Neodpustím ti, že si presne vedel, kedy potrebujem, aby si prišiel a jednoducho si sa zjavil pri mojich dverách.

Neodpustím ti tvoju vôňu, tvoj hlas, tvoje teplo, tvoje ruky...

Neodpustím ti, že som sa chvíľku cítila najkrajšia na svete.

Neodpustím ti ani jednu nočnú prechádzku tichým voňavým májovým mestom, ani jeden rozhovor na balkóne.

Neodpustím ti, že sme neboli v galérií, ani na balete, tak, ako sme chceli. Ani to, že sa nevyberieme na ten môj vysnívaný výlet.

Neodpustím ti ten pokoj, ktorý som cítila, keď som bola s tebou. Ani to, že mi stačilo, že si sedel vedľa mňa, čítala som si knihu a cítila som sa v bezpečí s intenzívnym pocitom, že toto nikdy neskončí, že to už bude len krajšie.

Neodpustím ti ani jedinú vetu, ktorou si ma vedel rozosmiať. Ani to, ako si vravel, že máš rád, keď sa smejem.

Neodpustím ti to, ako všetci okolo mňa vraveli, ako spokojne spolu vyzeráme.

Neodpustím ti ten vzdušný bozk. Veď vieš, ktorý.

Neodpustím ti ani jeden pohľad, ktorý vravel: „Chcem ťa celú zjesť.“

Neodpustím ti ani jedno písmenko, ktoré tvrdilo: „Dievčatko moje, chcem byť s tebou...“

Neodpustím ti, že som zabudla na všetky predsavzatia plynúce z predošlých bolestí a teraz sa cítim tak hlúpo, zneužito, naivne a nepoučiteľne.

Neodpustím ti, že už nikdy nezistíme, aké by to mohlo byť...

Neodpustím ti to naše posledné stretnutie. Ani jednu tvoju slzu na mojom ramene. Ani jeden dotyk tvojej dlane na mojich vlasoch. Neodpustím ti, že si ma nenechal odísť ešte než sa zo mňa vydral prvý vzlyk. Ani žiadne nežné slovo, ktoré vyšlo z tých pier, čo ma predtým bozkávali. Neprepáčim ti ten nôž, ktorý si do mňa vrazil, práve vtedy, keď som to už nečakala, ani tú nádej, ktorou si ten nôž v mojom vnútri otočil.

Neodpustím ti ten alibistický a otrepaný prísľub priateľstva, stretnutí, toho, že to nekončí, len ty už nechceš byť môj partner, milenec, ale kamarát, lebo si nie si istý, lebo.... Nemôžem ti odpustiť tie reči o tom, ako ma máš strašne rád, ako keby si ma poznal roky, o tom, že takú príťažlivosť si nezažil...blablabla. Počula som to už toľko krát, že ma to čičíkanie uráža a ponižuje, pretože malo len utíšiť tvoje svedomie a nie moju bolesť. A vo mne zanechalo tú odpornú neistotu a nutkanie vymýšľať scenáre typu „čo by bolo, keby som vtedy...“ a „čo ak raz...“, ktoré nie a nie vyhnať z hlavy.

Neodpustím ti soľ, ktorú si sypal do otvorenej rany, keď som plakala a ty si vravel: „Si krásna, najkrajšia...“ To nebolo fér.

Neodpustím ti ten posledný bozk na zastávke poslednej električky, ani to posledné objatie, z ktorého som sa musela vytrhnúť, ako v nejakom trápnom romantickom filme, lebo inak...by si ma nenechal odísť a pritom si sám chcel, aby som išla a už sa nevrátila.

Neodpustím ti ani jedno ráno, v ktoré sa zobúdzam a prvá myšlienka patrí tebe a otázke „prečo?“

Neodpustím ti, že som si to odniesla za všetky tie, čo ti ublížili. A neprepáčim ti ani, že si ma tu nechal opäť o niečo nedôverčivejšiu, tvrdšiu, chladnejšiu, silnejšiu, múdrejšiu, staršiu...

Neodpustím ti. Nemôžem. Budem sa na teba hnevať. Ešte veľmi dlho. Pretože hnev je to jediné, čo môže ako tak prinútiť toho červíka v mojej hlave, aby si dal na moment pohov. Pretože hnev je teraz ten jediný utišujúci liek. A keď prestane zaberať, utečiem...

Neodpustím ti, že som podľahla. Neodpustím ti ale hlavne to, že to neodpustím sama sebe.