Kruh
"Čítal som horoskop na tento rok. Vraj sa zamilujem a možno aj ožením, ale nemám hľadať v nových vodách, bude to niekto, koho poznám roky... Tak ti volám. Nepôjeme na kávu?"
Nepôjdeme. Tak ako sme nešli pred pol rokom, a pred rokom a predtým už x-krát. Lebo nechcem. Lebo sa mi nepáči. Lebo ma otravuje. Lebo nepočúva. Lebo stále frfle. Lebo mi nevonia a lebo je najmúdrejší na svete. Je mi jedno, že toto možno číta. Nechce sa mi byť dobrá. Nechce sa mi usmievať. Nechce sa mi chápať tú nechápavosť...
A okrem toho, neverím na návraty. To, čo nešlo pred piatimi rokmi, nepôjde ani teraz. Každý pokus o návrat, každé druhé vkročenie do tej istej rieky, dopadlo prinajlepšom trápne, niekedy slušnou modrinou vo vnútri.
Opakujte po mne, prosím:"Nie... Nie... Nie... NIE!.... Nepočuješ??? Nechcem. Nebudem. Nepôjdem. Nepobozkám. Neodpoviem! NIE!!!!!!!!!!!!"
Nový rok. Nový vzduch. Nová ja...Egoistickejšia. Šťastnejšia.
Koľký krát už?
Koľko krát ešte?