Darček

Sú veci, ktoré sa stávajú len v romantických filmoch s Meg Ryan a trápnych paperbackových bestselleroch. Tajní ctitelia, darčeky bez dát o odosielateľovi.

Keď sa to stane mne, tak tomu ani neverím. Hľadám v tom špinavosť. Hľadám v tom nebezpečenstvo...ale, čo ak je to také ružové, ako to vyzerá? Nezištné. Len tak. Aby potešilo.

Vraj vie kto som, ale ja ho nepoznám. Vie ako vyzerám, vie, kde bývam. Býva neďaleko domu mojich rodičov. Vie ako sa volám. Napísal mi párkrát. Potešil ma pár slovami v noci, keď som nemohla spať a keď mi bolo smutno.

Opäť sa ozval. Druhý sviatok vianočný. Som u našich na návšteve.
"Mám pre teba darček, len ešte musím vymyslieť, ako ho k tebe dostať."
Usmievam sa, neverím: "Veď niečo vymyslíš, keď už o mne tak veľa vieš..."
A ďalej sa nad tým nezamýšľam.
"Musím niečo zariadiť, ešte sa ti ozvem."

Pozerám film v obývačke. Zrazu počujem ťuknutie na schodoch. Že by sa vracal brat z rande? Ale dvere sa neotvárajú. Cítim motýliky v brušku, tuším, čo za zvuky to tam bolo. Päť minút počkám, nechcem skaziť tajomné čaro. Otvorím schránku a vypadne na mňa obal s DVDčkami. Hneď zisťujem, čo je na nich: Perinbaba a Tri oriešky pre Popolušku.

"Teraz vždy keď v telke uvidíš tieto rozprávky, spomenieš si na jedného cvoka, čo ti ich na Vianoce daroval na DVD a tajne ti ich vhodil do schránky."