Dohola
Vlasy sú nositeľmi minulosti. Sú ako denník. Čo vlas, to príbeh. Niektorý dlhší iný kratší. Niektorý tmavší, iný bledší. Jeden celkom zdravý, iný zničený nešetrným zaobchádzaním, snahou o skrášlenie, o zmenu jeho farby, štruktúry, poznačený smogom, počasím, skúsenosťou. Z času na čas niektorý vypadne do zabudnutia. Nahradí ho nový. Deje sa to postupne.
Niekedy mám chuť, otrihať sa dohola. Urýchliť proces obnovy. Začať úplne odznova. S holou lebkou, čistou pokožkou. Úplne zabudnúť.
Škoda, že korienky si pamätajú všetko. Vyrastú z nich možno na pohľad zdravšie vlasy, iné príbehy, ale vyrástli z rovnakej podstaty a čas a život na nich znovu zanechá stopy. Možno ešte hlbšie...
6 komentárov:
to by ma nenapadlo... zaujimava myslienka :)
tak dohola :o)
hovohlava vila, to by som bola celkom nekonvencna, co? ;))
pekné myšlienky...začať úplne odznova...
toto ma úplne dostalo, na takéto skvosty sa nezabúda...
hmm... kamarátka išla dohola, keď ju prijímali na odvykačku... bolo treba zbaviť sa tých vlasov, ktoré v sebe niesli stopy života feťáka... stále nie je isté, či to pomohlo... :(
Zverejnenie komentára