Dohola

Vlasy sú nositeľmi minulosti. Sú ako denník. Čo vlas, to príbeh. Niektorý dlhší iný kratší. Niektorý tmavší, iný bledší. Jeden celkom zdravý, iný zničený nešetrným zaobchádzaním, snahou o skrášlenie, o zmenu jeho farby, štruktúry, poznačený smogom, počasím, skúsenosťou. Z času na čas niektorý vypadne do zabudnutia. Nahradí ho nový. Deje sa to postupne.

Niekedy mám chuť, otrihať sa dohola. Urýchliť proces obnovy. Začať úplne odznova. S holou lebkou, čistou pokožkou. Úplne zabudnúť.
Škoda, že korienky si pamätajú všetko. Vyrastú z nich možno na pohľad zdravšie vlasy, iné príbehy, ale vyrástli z rovnakej podstaty a čas a život na nich znovu zanechá stopy. Možno ešte hlbšie...