Nezakríknuť
Len tak šeptom, nenápadne, potichučky sa teším. Aj keď mám chuť vykričať to do celého sveta, radšej sa len usmievam a užívam si ten pocit šťastia, s ktorým večer zaspávam a ráno sa zobúdzam. Ešte je krehké. Čerstvulinké ako croissant o siedmej ráno v kaviarni na Azúrovom pobreží, napríklad v Cannes. Viem, že bude chutiť skvele, že sa mi rozplynie na jazyku, ale pri prvom dotyku sa mierne rozpadne. Nenechám ho stvrdnúť, ale vychutnám si každú omrvinku. Len sa ešte veľmi nepodelím s okolím. Až neskôr... Potom vás všetkých pozvem na výdatné raňajky.
Ale teraz už psst.
Ale teraz už psst.
...nezakríknuť.
7 komentárov:
mlčím ako celý cintorín:)
opäť raz krásne. ale už som ticho, nech to nepokazím:)
Nadherne :) Tesime sa spolu s tebou.
Boze, co mi to len pripomina? .-))) Uz som ticho aj ja...
...pst!...teším sa:-)
:) Croissanty ja radsej v Parizi, na Côte d'Azur preferujem na ranajky cerstve ovocie ;) Ale velmi pekne napisane..
aj tak take tesenie je najkrajsie, take omamne, nadejne a lietajuce. Hlavne si ten pocit v sebe drz, nehlad dopredu. Ono to bude aj tak ako to bude mat byt. Cize iba prezivaj. Krasny pocit...
Zverejnenie komentára