Hovno vedia

Mala čerstvých štyridsať. Deti už polodospelé, život pohodlne zariadený. S manželom prekonali niekoľko kríz. Úspešne. A vtedy prišlo najhoršie obdobie jej života. Jej otcovi zistili rakovinu pľúc. Chodila ho navštevovať takmer denne, keď bol na chemoterapií. Jeho srdiečko nevydržalo. Myslela, že sa z toho nespamätá. On jej vždy rozumel. Bol taký citlivý a chápavý. Vždy mal pre ňu pohladenie, ktorého sa jej u pragmatickej mamy nedostávalo. Zrazu bol preč. Najsilnejšia rana. To si myslela. Potom prišla ďalšia.

Prišla úplne zronená. Klesla na stoličku v kuchyni.
„Kde si bola?“
„U ženského.“
„Všetko v poriadku?“
„...uhm.“
Prudko sa postavila a odišla do spálne a dve hodiny odtiaľ nevyšla. Na druhý deň povedala, že nebude spať doma pár dní. Že musí ísť do nemocnice. Nič vážne. Usmievala sa, ale jej oči ju prezrádzali.

Neviem prečo, vyšlo zrazu zo mňa vyšlo:„Ty si tehotná...“

Rozplakala sa. Objala som ju a ona plakala a plakala. Medzi vzlykmi povedala: „Ak si to nechám, je pravdepodobné, že pôrod neprežijem. Už aj s vami som mala rizikové tehotenstvo. Neviem, čo mám robiť.“

Objímala som ju ešte dlho. Potom povedala: „Nemôžem vás tu nechať.“ Zbalila si pyžamo, zubnú kefku a pastu a odišla. Vrátila sa až o pár dní. Vrátila sa, a predsa časť z nej zostala tam. A odvtedy ju sem tam pristihnem, keď má v pohľade ten istý smútok ako vtedy.

Mala inú voľbu? Mala by si pripomínať deň nenarodených detí? Niekedy o tom hovorí a vyčíta si to aj po rokoch. Vidím jej to v tvári a vtedy len prídem a hladkám ju po vlasoch. Možno tí, čo o tom hovno vedia, čo nemajú tušenie PREČO, by povedali, že to mohla risknúť. Že mohla obetovať svoj život za to, aby mohla darovať ďalší nový. Ale ja vravím, že by som jej to asi neodpustila. Keby nás tu nechala. Keby tu nebola. Bez nej by bolo všetko o toľko ťažšie. Nechcem byť bez nej. Som sebecká? Možno, ale nemôžem inak. Aj keď sa nevídame denne, cítim ju, ľúbim ju. Moju mamičku.

A tá krava, čo nám prišla do školy namiesto toho, aby prednášala o chudobe v Afrike, rozprávať o tom, že VŽDY je iná voľba, by si na mňa mala dávať pozor. Lebo budem agresívna.