Očista

Nalej mi niečo. Najlepšie biele víno. Irsai Oliver alebo niečo z Chille. Nech si nenalievam sama. To by som sa cítila ako alkoholik. A to snáď ešte nie som.

Bude mi stačiť jeden pohár? Alebo je treba rovno celú sedmičku?

Nechcem sa ožrať. Ale po víne to ide lepšie. Uvoľním sa. Zbavím sa napätia. Celý vankúš bude mokrý a ja sa zobudím ako znovuzrodená. Očistená. Voľná. S takým zvláštnym pocitom na hrudi pri nádychu. Takým, čo pripomína únavu, ale takú tú príjemnú.

Ako keď sa zobudím ráno po tom, čo som bola večer plávať nahá v jazere. Sama, len s hviezdami.

Cítim ho aj ráno po milovaní. Každý kúsok seba samej vnímam inak, ako večer. Som krajšia. Voniam nepopísateľne a som tou vôňou presiaknutá. A aj ranná káva chutí inakšie ako v predošlé ráno.

Tá vec na hrudi sa podobá pocitu po saune. Keď zo mňa stečie všetka bolesť svalov aj stres z ťažkého dňa, pokožka zvláčnie, horí, potom si uľaví studenou sprchou a ja sa zabalím do čistej plachty a na pár minút zaspím na ležadle. Nová. Zdravšia.

Tak mi nalej, alebo mi ublíž. Povedz niečo, čo zabolí. Žiadam to od teba len dnes. Tak mi pomôž. Prosím.

Nalej mi teda, alebo mi ublíž. Nech môžem plakať a nech sa ráno zobudím čistejšia.