utorok, júna 5

Opäť tá intuícia


Niekedy by som chcela, aby sa moja pošahaná intuícia mýlila.

Asi som to naozaj zakríkla...

Oteraz už o náznakoch šťastia ani nešepkám. Sľubujem.

12 komentárov:

ostrovanka povedal(a)...

vilocka, dufam, ze to nie je to, na co myslim... lebo potom by mi bolo fakt ale fakt luto...
takze nech to nie je to...

rebelphoto povedal(a)...

Uff :(

-- kamikatze -- povedal(a)...

vo mne si prebudila jednu pesnicku od elanu, taku malu nenapadnu... vola sa Nezabudnúť. (alebo tak nejak) a ani neviem preco...

Anonymný povedal(a)...

ja len dúfam, že som to pochopila nsperávne.

Anonymný povedal(a)...

snad je nadej a nie je to tak cierne..vypocuj tetu vilu torinu a drzim palce.

April povedal(a)...

Preco maju sklamania v nasom zivote za nasledok to, ze sa vzdavame nasho prava na stastie a prirodzenu radost z niecoho? Je naozaj nutne nahadzovat tu hrosiu kozu? Az raz pride cas, pridem ju z teba oskrabat ;)

Lilith povedal(a)...

U Kami prebudzas pesnicku, u mna davno zabudnute pocity...

Mám ťa v srdci
ako klinec v dreve ,ktorý nejde von
je hrdzavý a bolí

ale radšej bolesť
než prázdno...

lota povedal(a)...

smrk:-(

Jaro Zacko povedal(a)...

zasnivana.. spravime si o tom workshop ako nezakrikat.. spojeny s amputaciou reci a studenou sprchou :)

femma povedal(a)...

je mi to ľúto, ale aj zajtra opäť vyjde slnko ...:-)

Anonymný povedal(a)...

Nie! Coze? Vsak nie. Nie!

GaMa.d7 povedal(a)...

mali by sme mlacat viaceri, s tym zakriknutim je to nejake vazne a siri sa to ako epidemia